Zvuk je mechanický pohyb častíc, ktorý je schopný vyvolať sluchový vnem.
Pre zaujímavosť uveďme prehlaď rýchlosti šírenia zvuku pre bežné typy materiálov (pri bežnom tlaku a teplote). Vo vzduchu je to 344 m/s, vo vode 1454 m/s, v ľade 3232 m/s, v mramore 3837 m/s, v oceli 5100 m/s a v skle 6059 m/s.
Frekvenčný rozsah zvuku, ktorý väčšina ľudí vníma, začína okolo 20 Hz a dosahuje až do cca 20 kHz (teoreticky je oblasť počuteľnosti 16 Hz až 20 kHz). S rastúcim vekom horná hranica výrazne klesá. Najvýznamnejší rozsah je medzi 2 až 4 kHz, ktorý je najdôležitejší pre zrozumiteľnosť reči a tu je ľudské ucho najcitlivejšie. Najvyššia informačná hodnota reči je prenášaná v pásme od 0,5 do 2 kHz.
Pravidlo inverzného štvorca:
Pri zdvojnásobení počuteľnej vzdialenosti sa hlasitosť zníži na 25% pôvodnej hodnoty, resp. pri zdvojnásobení počuteľnej vzdialenosti sa štyrikrát zväčší počuteľná plocha. Inými slovami môžeme povedať, že pri každom zdvojnásobení vzdialenosti sa akustický tlak zníži na štvrtinu, t.j. 25%, resp. polomer gule sa zdvojnásobuje, plocha sa násobí štyrmi.
Decibel je fyzikálna jednotka využívaná na meranie hladiny intenzity zvuku. Všeobecne sa však jedná o meranie podielu dvoch hodnôt využívaných v mnohých odboroch. Ide teda o fyzikálne bezrozmernú mieru, podobne ako percento, avšak na rozdiel od nej je decibel logaritmická jednotka. Ľudské telo totiž vníma podnety logaritmicky k ich intenzite (aj veľké zmeny veľkých podnetov spôsobujú iba malé zmeny vnemov) - Fechner-Weberův zákon. Mierka vytvorená v roku 1923 inžiniermi Bellových laboratórií pôvodne slúžila na vyjadrenie útlmu telefónneho vedenia. Napríklad pokles (útlm) o 3 dB pri výkone značí polovičný výkon, naopak zisk (zosilenie) o 3 dB značí dvojnásobný výkon.